Bratislava
21. augusta (TASR) - Patrí k najväčším symbolom Vysokých Tatier. Sú z
nej nádherné výhľady pre fanúšikov vysokohorskej turistiky a poskytuje
aj oporný bod pre výstup na Priečne sedlo, z ktorého sa návštevník
pomocou reťazí dostane na Zbojnícku chatu. Turista tak prejde z Malej
Studenej doliny do Veľkej Studenej doliny.
V stredu 21. augusta uplynie 125 rokov odkedy slávnostne otvorili Téryho
chatu. Ide o najvyššie položenú celoročne prevádzkovanú chatu na
Slovensku. Nachádza sa vo výške 2015 metrov nad morom pri Piatich
Spišských plesách. Chatu slávnostne otvorili 21. augusta 1899.
Hlavným iniciátorom výstavby chaty bol Edmund Viliam Téry, uhorský
lekár-chirurg, horolezec, organizátor a propagátor turistiky, ktorý
prežil časť života na Slovensku.
Turistická trasa k Téryho chate vedie zo Starého Smokovca cez Hrebienok,
Obrovský vodopád a Zamkovského chatu. Náročnejší prístup je zo severu, z
Tatranskej Javoriny Javorovou dolinou cez Sedielko prípadne zo
Zbojníckej chaty cez Priečne sedlo.
Táto trasa bola z bezpečnostných dôvodov donedávna jednosmerná, čiže sa
dalo dostať len z Téryho chaty na Zbojnícku. Ide o najnáročnejšiu túru
bez vysokohorského vodcu na Slovensku plnú reťazí, ktoré spĺňajú nielen
bezpečnostnú funkciu, ale ide aj o pomôcku ako vôbec vyliezť na Priečne
sedlo, resp. z neho zliezť.
Edmund Téry bol tiež priekopníkom horolezectva. Ako prvý vystúpil v roku
1876 na Prostredný hrot a v roku 1877 na Pyšný štít. S jeho menom sa
nespája len pomenovanie legendárnej chaty vo Vysokých Tatrách, ale aj
názvy štítov a Sitnianskych brál či výstupových ciest na ne. Široký
sutinový žľab spod Sedielka pod Lomnickým štítom do Malej Studenej
doliny sa dodnes volá "Téryho kuloár".
Lekár a zanietený horolezec venoval veľa pozornosti otázkam horskej
vodcovskej služby, zasiahol do polemiky o zmysle horolezectva či o
potrebe reorganizácie záchrannej služby vo Vysokých Tatrách.
Téryho chatu začali stavať podľa projektu predsedu stavebnej komisie
spolku Jozefa Pfinna. Staviteľom objektu bol spišskosobotský architekt
Gedeon Majunke, ktorý upravil projekt na vysokohorské podmienky.
Výstavba sa začala v júni 1898. Robotníci pracujúci na stavbe dávali
Majunkemu do Spišskej Soboty údajne dohovorené znamenia pomocou veľkého
zrkadla.
V roku 1944 spravovali chatu slovenskí vysokoškoláci - horolezci, ktorí
tu ukrývali poľských odbojárov i ruských utečencov zo zajateckých
táborov, ktorých potom dopravovali do povstaleckých oblastí Nízkych
Tatier. Viaže sa k nej meno tatranského beletristu - chatára Bela
Kapolku, ktorého fascinovali osudy vysokohorských nosičov i chatárov.
Okrem chatárčenia sa venoval písaniu ich príbehov.
V rokoch 1979 až 1982 bola chata zrekonštruovaná. Všetok stavebný
materiál na svojich pleciach vyniesli nosiči. Rekordný náklad Laca
Kulangu - 151 kg - nebol dodnes prekonaný.
V roku 2009 nainštalovali na objekt nový fotovoltaický systém a
zrekonštruovali doterajšiu elektroinštaláciu. V tom istom roku na prahu
letnej turistickej sezóny sa im podarilo otvoriť nové priestory jedálne,
ktorej kapacitu zvýšili na 50 miest.
Okolie chaty je ideálne na športové aktivity a trávenie voľného času. Je
vhodné na turistiku, prechody cez sedlá, horolezectvo, skialpinizmus,
ale aj na oddych a relax pri plesách.
Majiteľmi chaty sú Slovenský horolezecký spolok James a Klub slovenských
turistov. Prevádzku chaty zabezpečuje počas hlavnej sezóny okrem
chatára desať ľudí, po päť na každej smene. Okrem toho sú dennou
súčasťou chaty vysokohorskí nosiči, ktorí ju zásobujú všetkým potrebným.
Pred letom a pred zimou pomáha pri zásobovaní aj vrtuľník.
Hlavná turistická sezóna je v letných mesiacoch. Celoročne otvorená
Téryho chata ponúka ubytovanie na lôžkach v spoločných izbách. V prípade
plnej obsadenosti lôžok je možnosť núdzového prespania na podlahe.
O slovenských vysokohorských chatách hovorí dielo z pera autora
Ladislava Khandla s názvom Turistické chaty na starých pohľadniciach.
Súbor takmer 170 starých pohľadníc predstavuje chaty a útulne od západu
po východ Slovenska. Vyníma sa medzi nimi aj dnes už legendami opradená
Téryho chata.
Térynka, ako ju turisti zvyknú familiárne nazývať, postavená ešte koncom
19. storočia, patrí v súčasnosti medzi najnavštevovanejšie vysokohorské
chaty. Denne tu počas leta prichádzajú stovky turistov, najviac je ich
zo Slovenska, Česka, Poľska, Maďarska, Nemecka, ale záujem o ňu majú aj
hostia z exotickejších krajín sveta.